Na nízkom pravobrežnom ostrohu nad inundáciou Blatiny, na hornom konci dediny stojí ako dominanta obce kaštieľ. Je príkladnou ukážkou menších pevnostných stavieb. Predstavuje ho malý hrad s pravidelným štvoruholníkovým pôdorysom so stranami dlhými asi 52 m a nárožnými, mierne vysunutými hranolovými vežami štvorcového pôdorysu s dĺžkou strán 6,7 m. Stavba je nárožiami orientovaná podľa svetových strán, vstup je v juhozápadnom priečelí (obr. 12). Terénna vlna popri severozápadnej a severovýchodnej strane upozorňuje, že pevnosť zo strany pahorkatiny v minulosti oddeľovala široká priekopa. Tento typ pevnosti do Uhorska prenikal z Talianska od 14. stor. K rozkvetu ich výstavby však došlo v nasledujúcich storočiach. Podľa Súpisu pamiatok na Slovensku bol postavený v druhej polovici 15. stor. Gotický kaštieľ bol prestavaný v renesančnom slohu začiatkom 17. stor. a posledné stavebné opravy sa vykonali počas 19. a 20. stor.

Doteraz sa počas štúdia základných písomných správ o obci nepodarilo objaviť nejaké podrobnejšie zmienky o kaštieli spred 18. stor. Prvý zápis tejto stavby pochádza až z roku 1736, keď sa pri popise Lukáčoviec v urbári Nitrianskeho biskupstva spomína aj tento architektonický monument. Podľa jednej z tradícií, ktorá je živá aj medzi dnešnými obyvateľmi Lukáčoviec, pri vzniku kaštieľa a miestnej farnosti spolupôsobili príslušníci rádu templárskych rytierov. Vznik oboch stavieb (kaštieľa a farského chrámu) bol kladený medzi roky 1118 – 1311. Predpokladáme, že prvý letopočet naznačoval čas po smrti uhorského kráľa Kolomana. Keďže sa Lukáčovce nespomínajú v dvoch takzvaných Zoborských listinách z rokov 1111 a 1113, tak ich rozvoj mal nastať až po smrti tohto vládcu. Rok 1118 resp. 1119 zároveň určuje dobu usadenia sa templárskeho rádu v Jeruzaleme. Druhý letopočet pripomína násilný zánik a priamu fyzickú likvidáciu rádu, jeho rytierov a rádových bratov po cirkevnom sneme vo Viedni v roku 1311.

Starí autori počiatky najstarších stredovekých dejín obce Lukáčovce spájali s pohnutými dejinami križiackeho rádu templárov. Pretože kaštieľ popisovali ako ich kláštor, tak by sa stal jednou z najstarších hradných architektúr celého Slovenska. Ovšem nový archívny výskum naznačuje, že tradícia pôsobenia templárov v Lukáčovciach vznikla až okolo roku 1780, t. j. vyše 470 rokov po zániku rádu. V kanonických vizitáciách spred roku 1780 a v iných písomných dokumentoch (napríklad v listinách dokumentujúcich spory medzi miestnymi zemepánmi v 14. stor.) nie je žiadna zmienka o templároch. Iba kanonická vizitácia z roku 1780 na strane 6 uvádza nasledujúce informácie písané po latinsky: „…..podľa názoru niektorých našich starých občanov v opevnenej murovanej veži (môže tým byť myslená aj pevnosť – J. H.) boli sídla templárov, s drevenou kaplnkou….“ Pri tejto pevnosti bol nájdený aj pováľaný kameň, natretý na červeno, označený krížom“. Aká už z formulácie textu vyplýva, ani sám autor zápisu, vtedajší správca farnosti Gašpar Dávid (1765 – 1789), sa plne nestotožňoval s týmto tvrdením. Keby bola legenda pravdivá, tak by sa v kaštieli mala nachádzať templárska pevnosť – komandéria. Boli to uzavreté správne a hospodárske centrá, v ktorých sa organizoval duchovný aj vojenský život rytierov a bratov, a taktiež sa vykonávali všetky základné poľnohospodárske a remeselnícke práce. Naviac znakom templárov bol červený kríž na bielom plášti, vo vizitácii sa spomína červený kameň s krížom. Ani zápis z roku 1780 a ani nijaká iná skutočnosť nepotvrdzuje, že by tu templári boli niekedy sídlili. Aj najnovšie rozbory pôsobenia rádov na Slovensku prítomnosť templárov na našom území skôr vylučujú.

Za prvý skutočný zápis kaštieľa považujeme záznam z roku 1736, kde je napísané: „Na území našej obce máme kaštieľ, vystavaný v štvorcovej forme, ktorého stredná časť je dvojposchodová. Na hornom poschodí (neznámy autor textu tým myslel 1. poschodie – J. H.) je 5 štukatúrami ozdobených miestností, 2 rondely so štukatúrami a hlavný palác bez výzdoby. Na dolnom poschodí (myslí sa tým prízemie – J. H.) sú menšie izby a jeden dvor, 4 pivnice na uschovávanie rôznych vecí, 8 izieb s podlahou a 4 honosné miestnosti pre vznešeného pána baróna Ladislava Sándora. Pivovar je v súčasnosti prázdny.“ Výpočet zariadení ďalej dopĺňa: „kuchyňa s pivnicou, vinné pivnice pre 1000 vedier (myslí sa asi okovov, 1 okov mal obsah cca 50 l – J. H.) vína, ktoré sa tu dobre zachováva. V kaštieli je murovaná kamenná studňa, hlboká asi 7 siah (cca 13,3 m), v ktorej je vždy dobrá voda. V stajni je 8 oddelení pre kone. Brána kaštieľa je klenbová. Za kaštieľom je záhrada s ovocnými stromami a 3 miestnosti na uskladnenie ovocia a dom záhradníka“. Takto k opisu z roku 1736.

Dnes už je pamiatka v dezolátnom stave. Po druhej svetovej vojne sa využívala rôzne. Boli tu sklady poľnohospodárskych podnikov, požiarna zbrojnica, klub mládeže a tiež ju upravili na obytné účely. Postupne chátrala a teraz už len obvodové múry a veže na nárožiach dokladajú bývalý impozantný vzor pevnosti. Ku kaštieľu patril pamiatkovo chránený park, ktorý však už zanikol. Pri rozširovaní vchodu do pivničných priestorov koncom roku 1993 pod východnou vežou sa obnažil profil priľahlej časti nádvoria. Ako sme zistili, podložná spraš je prevrstvená asi 80 cm mocnou hnedou sprašovou vrstvou, ktorá neobsahuje stopy po osídlení. Na ňu dosadá vrstva z 20. stor. V spraši sa však vyskytli zvyšky dvoch hrobových jám. Išlo o také malé torzá, že okrem niekoľkých zotletých kostí sa z nich žiadny materiál nezískal.

Pomocnú ruku zachovať pamiatku podali mnohí partneri, čo umožnilo zrealizovať pamiatkový a archeologický výskum, vymeniť kompletný krov na hlavnom trakte a položiť novú strešnú krytinu. V roku 2004 obec dostala dotáciu vo výške 345 000 Sk od Nadácie SPP. V roku 2005 obec uspela v grantovom programe Ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom, vďaka čomu boli na hlavnom trakte začiatkom roka 2006 osadené nové okná v hodnote 1 milión korún.