Jozef Bača sa narodil 24. februára 1912. Ako malý chlapec osirel, mal len 4 roky. Vyrastal v detskom domove, odkiaľ ho vzal do služby pán farár Ladislav Rehák v Gbeloch. V mladom chlapcovi postupne objavil túžbu stať sa kňazom a vidiac jeho nadanie, umožnil mu vyštudovať najskôr gymnázium a potom teológiu. Po ukončení štúdia bol 17. mája 1936 vysvätený za kňaza.

Od marca 1952 bol farárom a neskôr dekanom v Lukáčovciach v okrese Nitra, kde pôsobil až do svojej smrti, ako druhý najdlhšie slúžiaci kňaz v histórii farnosti. Bol kňazom, ktorý žil v modernej spoločnosti chudobu svätého Františka. Jeho rada pre dobrý život kňaza znie: „Ži život Božieho vyvolenca, využi v správnej miere všetko, čo je potrebné, ale vždy vnímaj toho, kto nemá také možnosti ako ty, a zvažuj, či je všetko v poriadku. Buď dobrý, oplatí sa to.“

Pohreb Jozefa Baču sa konal v Lukáčovciach 10. novembra 1982. Pohrebné obrady vykonal biskup Július Gábriš. Okrem množstva kňazov a významných cirkevných osobností sa pohrebu zúčastnilo odhadom asi 5 000 ľudí. Pre komunistickú moc to bola mimoriadna udalosť, preto bola monitorovaná vtedajšou Štátnou bezpečnosťou. O udalosti informoval aj Vatikánsky rozhlas.

Jozef Bača počas života hovoril svojim blízkym, že by chcel raz odpočívať na mieste, pri ktorom by mu okoloidúci mohli venovať jeden Otčenáš. Preto sa manželia Štefan a Helena Lukáčikoví rozhodli pochovať ho pred kostolom v Lukáčovciach, aj napriek veľkému odporu vtedajších komunistických funkcionárov. Toto odhodlanie, ktoré našlo veľkú podporu u ostatných farníkov a okolitých kňazov, nedokázala zastaviť ani vtedajšia totalitná moc. Pred pohrebom prebiehali zo strany režimu snahy o zastrašovanie a v obci bola veľmi napätá atmosféra. Štefan Lukáčik za veľkej podpory farníkov neustúpil, aj napriek tomu, že spolu s manželkou boli terčom nátlaku. Dokonca aj po pohrebe komunisti uvažovali o premiestnení hrobu do areálu cintorína, ale nakoniec sa k tomu nikdy neodhodlali.

Život a práca Jozefa Baču zanechali hlboký odkaz nielen v srdciach veriacich v Lukáčovciach, ale aj v širšom okolí. Jeho oddanosť a služba cirkvi, spolu s jeho jednoduchým a pokorným prístupom k životu, zostávajú inšpiráciou pre mnohých.