Významný kňaz a šíriteľ vzdelanosti: Juraj Fándly

Juraj Fándly, významný kňaz a šíriteľ vzdelanosti medzi obyčajným ľudom, krátko pôsobil aj v našej obci Lukáčovce a vo svojich dielach opísal veľmi zaujímavé stromy.

Narodil sa 21. októbra 1750 v Častej v remeselnícko-roľníckej rodine. Jeho rodičia Ján a Marína žili v Častej len prechodne. Otec mu čoskoro zomrel a matka, ktorá slúžila ako kraviarka v kláštore šaštínskych paulínov, sa presťahovala do susednej dediny Ompitál (dnešné Doľany). Tu navštevoval aj triviálnu školu. V školskom roku 1766/1767 bol žiakom piaristického gymnázia vo Svätom Jure, potom jeden rok študoval u františkánov v Márie Hátu, potom u kapucínov a u petrínov, ale nevedno kde. Pre slabšie zdravie ho neprijali ani do jednej rehole. V roku 1771 začal študovať teológiu v Budíne a od roku 1773 pokračoval v seminári v Trnave.

Vysvätený za kňaza bol 15. februára 1777 a prvým kaplánskym pôsobiskom mu bola Sereď. Potom krátko pôsobil v Lukáčovciach pri Nitre, čo sa dozvieme z jeho životopisov aj na internete. V našej obci pôsobil ako kaplán od 26. júna do 29. septembra 1780. Údajne on dal u nás vyhotoviť sochu svätého Jána Nepomuckého, ktorá však bola dokončená až po jeho odchode, v roku 1781. Na soche je nápis v latinčine, ktorý v preklade znamená: „Chráň sa ohovárať, lebo ťažké je odvolávať.“ Dnes nám pôsobenie Juraja Fándlyho pripomína aj pamätná doska na budove fary.

Od jesene 1780 do januára 1807 bol farárom v Naháči (v Trnavskom okrese). Jeho fara bola najbiednejšia v celom trnavskom vikariáte.

Fándly však v takýchto neuveriteľne ťažkých podmienkach vykonal veľa práce. Stal sa faktorom šaštínskej manufaktúry a naučil priasť bavlnu svojich chudobných farníkov, aby odohnal hroziaci hlad. Bol dedinským zelinkárom a lekárom. Nemálo úsilia vynaložil, aby povzniesol primitívnu úroveň obrábania pôdy u naháčskych roľníkov. Táto jeho činnosť prerástla cez hranice jeho farnosti a odráža sa v jeho spisovateľskom ľudovovýchovnom diele. Z jeho literárnych diel sú známe nasledovné: Piľní domajší a poľní hospodár, O nemocách ai o viléčeňú nezdravéj rožnéj lichvi, O úhoroch ai včelách rozmlúváňí, Slovenskí včelár.

Zomrel 7. marca 1811 v Ompitali, kde je aj pochovaný. Náhrobný pamätník Juraja Fándlyho na doľanskom cintoríne, postavený v roku 1950 pri 200. výročí jeho narodenia, je umiestnený len symbolicky v centrálnej časti, lebo jeho hrob, ktorý ešte v roku 1905 poznali, zostal neidentifikovateľný.

Recept na dobré zdravie, ktorý platí dodnes, od Juraja Fándlyho:

„Každý, kto chce byť dlho živý, zdravý a pekný, má užívať štyri pilulky:

•Prvá pilulka je srdca dobrota,

•Druhá – mysle veselosť,

•Tretia – striedmosť v strove a trúnku,

•Štvrtá pilulka je lahodné telapohybování anebožto procházka.“

Medzi jeho najznámejšie diela patria:

“Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diáblom” (1789) – Toto je jedno z jeho najvýznamnejších diel, kde kritizuje zlozvyky a nedostatky vtedajšej spoločnosti a cirkvi prostredníctvom dialógu medzi mníchom a diablom.

“Pilní domajší a poľní hospodár” (1792-1810) – Tento viacdielny spis je venovaný poľnohospodárstvu a poskytuje praktické rady pre poľnohospodárov. Obsahuje pokyny o pestovaní plodín, chove zvierat a iných poľnohospodárskych činnostiach.

“Zelinkár” (1793) – Kniha o liečivých bylinách a ich použití v ľudovom liečiteľstve. Poskytuje rady o zbieraní a využívaní liečivých rastlín.

“Compendiaria rerum Hungaricarum” (1793) – Historické dielo, ktoré sa zaoberá dejinami Uhorska.

“Slovenskí včelár” (1801) – Praktický manuál o včelárstve, ktorý ponúka rady pre včelárov o starostlivosti o včely a produkcii medu.

“O úhoroch a včelách rozmlúvaní” (1803) – Ďalšia práca zameraná na poľnohospodárstvo, konkrétne na úhorové hospodárenie a včelárstvo.

Teší nás, že meno tohto významného človeka je späté aj s našou obcou Lukáčovce. Jeho krátke pôsobenie u nás, ako aj jeho prínos k šíreniu vzdelanosti a zlepšovaniu života obyčajných ľudí, si vážime a pripomíname si ho s úctou.