Jozef Hrebík

JOZEF HREBÍK * 28. 10. 1928, Lukáčovce ✝︎ 26. 03. 2017, Trenčín Slovenský generál, generálplukovník, politik Komunistickej strany Slovenska a poslanec Snemovne národov Federálneho zhromaždenia za normalizácie Vojenskú kariéru začal pri delostrelectve. Pôsobil na poste veliteľa čaty, batérie a potom aj tankového práporu v 11. motostreleckom pluku Klatovy. Ako Podplukovník sa stal veliteľom 5. motostreleckého pluku Mikulov a po povýšení na plukovníka bol náčelníkom štábu 3. motostreleckej divízie Kroměříž. Bol náčelníkom operačného oddelenia Operačnej správy Generálneho štábu ČSĽA a keď ho prezident republiky povýšil na generálmajora, nastúpil ako veliteľ 1. armády Západného vojenského okruhu ČSĽA v Příbrame. V roku 1982 sa stal veliteľom Východného vojenského okruhu ČSĽA. V roku 1985 bol povýšený na generálplukovníka. Do zálohy odišiel 31. októbra 1990. Žil potom v Trenčíne. V roku 2008 získal pamätnú medailu slovenského ministra obrany. Osobnosti obce Ďalšie osobnosti našej obce Juraj Fándly Jozef Bača Michal Hraška

Jozef Bača

JOZEF BAČA * 24. 02. 1912, Košice ✝︎ 06. 11. 1982, Nitra (pochovaný v Lukáčovciach) Slovenský rímskokatolícky kňaz, dekan, asesor. Jozef Bača sa narodil 24. februára 1912. Ako malý chlapec osirel, mal len 4 roky. Vyrastal v detskom domove, odkiaľ ho vzal do služby pán farár Ladislav Rehák v Gbeloch. V mladom chlapcovi postupne objavil túžbu stať sa kňazom a vidiac jeho nadanie, umožnil mu vyštudovať najskôr gymnázium a potom teológiu. Po ukončení štúdia bol 17. mája 1936 vysvätený za kňaza. Od marca 1952 bol farárom a neskôr dekanom v Lukáčovciach v okrese Nitra, kde pôsobil až do svojej smrti, ako druhý najdlhšie slúžiaci kňaz v histórii farnosti. Bol kňazom, ktorý žil v modernej spoločnosti chudobu svätého Františka. Jeho rada pre dobrý život kňaza znie: „Ži život Božieho vyvolenca, využi v správnej miere všetko, čo je potrebné, ale vždy vnímaj toho, kto nemá také možnosti ako ty, a zvažuj, či je všetko v poriadku. Buď dobrý, oplatí sa to.“ Pohreb Jozefa Baču sa konal v Lukáčovciach 10. novembra 1982. Pohrebné obrady vykonal biskup Július Gábriš. Okrem množstva kňazov a významných cirkevných osobností sa pohrebu zúčastnilo odhadom asi 5 000 ľudí. Pre komunistickú moc to bola mimoriadna udalosť, preto bola monitorovaná vtedajšou Štátnou bezpečnosťou. O udalosti informoval aj Vatikánsky rozhlas. Jozef Bača počas života hovoril svojim blízkym, že by chcel raz odpočívať na mieste, pri ktorom by mu okoloidúci mohli venovať jeden Otčenáš. Preto sa manželia Štefan a Helena Lukáčikoví rozhodli pochovať ho pred kostolom v Lukáčovciach, aj napriek veľkému odporu vtedajších komunistických funkcionárov. Toto odhodlanie, ktoré našlo veľkú podporu u ostatných farníkov a okolitých kňazov, nedokázala zastaviť ani vtedajšia totalitná moc. Pred pohrebom prebiehali zo strany režimu snahy o zastrašovanie a v obci bola veľmi napätá atmosféra. Štefan Lukáčik za veľkej podpory farníkov neustúpil, aj napriek tomu, že spolu s manželkou boli terčom nátlaku. Dokonca aj po pohrebe komunisti uvažovali o premiestnení hrobu do areálu cintorína, ale nakoniec sa k tomu nikdy neodhodlali. Život a práca Jozefa Baču zanechali hlboký odkaz nielen v srdciach veriacich v Lukáčovciach, ale aj v širšom okolí. Jeho oddanosť a služba cirkvi, spolu s jeho jednoduchým a pokorným prístupom k životu, zostávajú inšpiráciou pre mnohých. FOTOALBUM Osobnosti obce Ďalšie osobnosti našej obce Juraj Fándly Michal Hraška Jozef Hrebík

Michal Hraška

Michal Hraška * 17. 07. 1932, Lukáčovce ✝︎ 16. 05. 2002, Bratislava Slovenský herec a bábkoherec. Michal Hraška: Významná osobnosť našej obce Michal Hraška sa narodil 17. júla 1932 v Lukáčovciach rodičom Františkovi a Rozálii rodenej Cebovej. Jeho otec pracoval ako poštový doručovateľ a hrobár, zatiaľ čo matka sa venovala domácemu hospodárstvu a neskôr pracovala v miestnom poľnohospodárskom družstve. Miško bol pokrstený v kostole svätého Jána Nepomuckého, kde prijal aj sviatosť prvého svätého prijímania a birmovania. Spolu so súrodencami, starším bratom Milanom a mladšou sestrou Ľudmilou, vyrastal v domčeku, ktorý dnes už, žiaľ, neexistuje. Domček bol súčasťou budovy starej pošty a miestneho národného výboru v strede obce. Základné vzdelanie získal v laviciach miestnej základnej školy. Jeho prvým pracoviskom bolo Staré divadlo v Nitre, kde začal pracovať ako kulisár. Učarovala mu hra s bábkami, a tak prešiel bábkarskou školou Jána Romanovského. Stál pri zrode prvých stálych bábkových divadiel, ktoré boli do tej doby vlastne kočovnými divadlami. Prvá stála scéna vznikla až v roku 1950 v Žiline, potom v Nitre a neskôr aj v Bratislave. Michal od roku 1957 pôsobil ako bábkoherec v Štátnom bábkovom divadle v Bratislave. Svoj talent uplatnil nielen v práci na javisku. Vďaka nemu vznikla Show pre dve ruky, čo bola nová forma divadelného predstavenia. Všetky bábky sa zmestili do jedného kufríka, ktorý nosil so sebou a rozdával radosť takpovediac po celom svete. Svojou show sa preslávil nielen doma, v Československu, ale aj v desiatkach iných krajín. Zúčastnil sa medzinárodných festivalov v Poľsku, Juhoslávii i na Kube. Vystupoval na Filipínach, v Barme, Laose, Vietname, Egypte a Mexiku. Okrem tohto vlastného projektu účinkoval aj v televízii ako Mišo Vtipkár z relácie Vtipnejší vyhráva, kde dopĺňal ostrovtip moderátora a speváka Ivana Krajíčka. Účinkoval vo viacerých reláciách pre deti. Napríklad v detskom seriáli Rachotilkovia hral spolu s Františkom Dibarborom, Zorou Kolínskou, Mariánom Labudom a vtedy detským hercom Matejom Landlom. Rovnako účinkoval aj v relácii pre deti Slniečko na rukavičke. V televíznom filme pre dospelých Krajina Dživijen hral so známym hercom Slavom Zahradníkom. Pod režisérskou taktovkou Martina Ťapáka si zahral vo filme Pacho hybský zbojník, kde stvárnil postavu zbojníka Melichera. Popri svojom bohatom umeleckom živote sa stihol aj oženiť a vychovať dve deti, dcéru Zuzanu a syna Jána. Do umeleckého neba odišiel vo veku nedožitých 70 rokov, 16. mája 2002. Pochovaný je v Bratislave. Michal Hraška bol nielen talentovaným umelcom, ale aj významnou osobnosťou, ktorá svojim životom a prácou priniesla radosť a vzdelanie mnohým ľuďom. Jeho pôsobenie a úspechy budú navždy späté s našou obcou a jeho odkaz žije ďalej v srdciach všetkých, ktorí mali to šťastie ho poznať a vidieť jeho tvorbu. FOTOALBUM VIDEOALBUM https://lukacovce.sk/wp-content/uploads/2024/10/Michal-Hraska-Oslavy-obce-.mp4 Zdroj: Rodina Sitárových, Kameraman: Ján Sitár st. 730. výročie prvej písomnej zmienky o obci Lukáčovce v roku 1994. Osobnosti obce Ďalšie osobnosti našej obce Juraj Fándly Jozef Bača Jozef Hrebík

Juraj Fándly

Juraj Fándly * 21. 10. 1750, Častá ✝︎ 07. 03. 1811, Ompitál Slovenský osvietenský spisovateľ, rímskokatolícky kňaz a entomológ – včelár. Významný kňaz a šíriteľ vzdelanosti: Juraj Fándly Juraj Fándly, významný kňaz a šíriteľ vzdelanosti medzi obyčajným ľudom, krátko pôsobil aj v našej obci Lukáčovce a vo svojich dielach opísal veľmi zaujímavé stromy. Narodil sa 21. októbra 1750 v Častej v remeselnícko-roľníckej rodine. Jeho rodičia Ján a Marína žili v Častej len prechodne. Otec mu čoskoro zomrel a matka, ktorá slúžila ako kraviarka v kláštore šaštínskych paulínov, sa presťahovala do susednej dediny Ompitál (dnešné Doľany). Tu navštevoval aj triviálnu školu. V školskom roku 1766/1767 bol žiakom piaristického gymnázia vo Svätom Jure, potom jeden rok študoval u františkánov v Márie Hátu, potom u kapucínov a u petrínov, ale nevedno kde. Pre slabšie zdravie ho neprijali ani do jednej rehole. V roku 1771 začal študovať teológiu v Budíne a od roku 1773 pokračoval v seminári v Trnave. Vysvätený za kňaza bol 15. februára 1777 a prvým kaplánskym pôsobiskom mu bola Sereď. Potom krátko pôsobil v Lukáčovciach pri Nitre, čo sa dozvieme z jeho životopisov aj na internete. V našej obci pôsobil ako kaplán od 26. júna do 29. septembra 1780. Údajne on dal u nás vyhotoviť sochu svätého Jána Nepomuckého, ktorá však bola dokončená až po jeho odchode, v roku 1781. Na soche je nápis v latinčine, ktorý v preklade znamená: „Chráň sa ohovárať, lebo ťažké je odvolávať.“ Dnes nám pôsobenie Juraja Fándlyho pripomína aj pamätná doska na budove fary. Od jesene 1780 do januára 1807 bol farárom v Naháči (v Trnavskom okrese). Jeho fara bola najbiednejšia v celom trnavskom vikariáte. Fándly však v takýchto neuveriteľne ťažkých podmienkach vykonal veľa práce. Stal sa faktorom šaštínskej manufaktúry a naučil priasť bavlnu svojich chudobných farníkov, aby odohnal hroziaci hlad. Bol dedinským zelinkárom a lekárom. Nemálo úsilia vynaložil, aby povzniesol primitívnu úroveň obrábania pôdy u naháčskych roľníkov. Táto jeho činnosť prerástla cez hranice jeho farnosti a odráža sa v jeho spisovateľskom ľudovovýchovnom diele. Z jeho literárnych diel sú známe nasledovné: Piľní domajší a poľní hospodár, O nemocách ai o viléčeňú nezdravéj rožnéj lichvi, O úhoroch ai včelách rozmlúváňí, Slovenskí včelár. Zomrel 7. marca 1811 v Ompitali, kde je aj pochovaný. Náhrobný pamätník Juraja Fándlyho na doľanskom cintoríne, postavený v roku 1950 pri 200. výročí jeho narodenia, je umiestnený len symbolicky v centrálnej časti, lebo jeho hrob, ktorý ešte v roku 1905 poznali, zostal neidentifikovateľný.   Recept na dobré zdravie, ktorý platí dodnes, od Juraja Fándlyho: „Každý, kto chce byť dlho živý, zdravý a pekný, má užívať štyri pilulky: •Prvá pilulka je srdca dobrota, •Druhá – mysle veselosť, •Tretia – striedmosť v strove a trúnku, •Štvrtá pilulka je lahodné telapohybování anebožto procházka.“     Medzi jeho najznámejšie diela patria: “Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diáblom” (1789) – Toto je jedno z jeho najvýznamnejších diel, kde kritizuje zlozvyky a nedostatky vtedajšej spoločnosti a cirkvi prostredníctvom dialógu medzi mníchom a diablom. “Pilní domajší a poľní hospodár” (1792-1810) – Tento viacdielny spis je venovaný poľnohospodárstvu a poskytuje praktické rady pre poľnohospodárov. Obsahuje pokyny o pestovaní plodín, chove zvierat a iných poľnohospodárskych činnostiach. “Zelinkár” (1793) – Kniha o liečivých bylinách a ich použití v ľudovom liečiteľstve. Poskytuje rady o zbieraní a využívaní liečivých rastlín. “Compendiaria rerum Hungaricarum” (1793) – Historické dielo, ktoré sa zaoberá dejinami Uhorska. “Slovenskí včelár” (1801) – Praktický manuál o včelárstve, ktorý ponúka rady pre včelárov o starostlivosti o včely a produkcii medu. “O úhoroch a včelách rozmlúvaní” (1803) – Ďalšia práca zameraná na poľnohospodárstvo, konkrétne na úhorové hospodárenie a včelárstvo. Teší nás, že meno tohto významného človeka je späté aj s našou obcou Lukáčovce. Jeho krátke pôsobenie u nás, ako aj jeho prínos k šíreniu vzdelanosti a zlepšovaniu života obyčajných ľudí, si vážime a pripomíname si ho s úctou. FOTOALBUM VIDEO Osobnosti obce Ďalšie osobnosti našej obce Jozef Bača Michal Hraška Jozef Hrebík