Sochy a kaplnky

Socha Panny Márie Sedembolestnej Postavená v r.1852, oproti soche sv. Jána Nepomuckého, na piedestáli pod krížom s korpusom. Na plechovej tabuľke pripevnenej na podstavec je text: “KU CTI UKRIŽOVANÉMU POSTAVIŤ DALA EVA NAGY”. SOCHA SV. JÁNA NEPOMUCKÉHO Socha sv. Jána Nepomuckého v biskupskom rúchu stojí na pravej strane hlavnej cesty. K jeho insígniam patrí kríž s telom Krista, ktorý drží v náručí. Táto socha bola pravdepodobne vystavená ziniciatívy Juraja Fándlyho, veľkého slovenského národovca, ktorý bol lukáčovským kaplánom. Okolo postavy je vytesaný nápis DIFFAMARE CAVE NAM REVOCARE GRAVE 1781, čo znamená “Chráň sa ohovárať, lebo ťažko je odvolávať”. BOŽIE MUKY Táto socha stála ešte donedávna, neďaleko kaštieľa, v časti obce nazývanej Osada. Kedy boli Božie muky postavené sa presne nevie. Iba z názvu možno pripustiť, že boli postavené v stredoveku (14. stor.), kedy sa ešte prevádzali tzv. božie súdy – ordálie. Avšak táto mienka je veľmi skromná. Iný názor je, že socha pochádza z dôb tureckých vojen. Za krutých vojen tam boli mnohí pochovaní a na pamiatku zosnulých hrdinov ich potomkovia postavili tento pomník, ako spomienku na túto udalosť. Niektorí hovoria, že sú tam pochované turecké vojská, načo poukazujú vykopávky kostí, zbrane a mince z čias tureckej nadvlády.Neskôr – v 17. a 18. storočí, keď sa prevádzal tzv. dereš, teda za poddanstva, na mieste “Božích múk” bola vraj obecná šibenica, kde vešali previnilcov. Len neskôr, keď už prestali krušné doby, bol na mieste bývalej šibenice postavený pomník, aby pripomínal smutnú spomienku božích múk. KAPLNKA PANNY MÁRIE ŠAŠTÍNSKEJ Bola vybudovaná v r.1733 z milodarov ľudu a stála pravdepodobne v dnešnom priestore medzi budovou Požiarnej zbrojnice a cestou, za sochou Panny Márie Sedembolestnej, kde sa našli zvyšky stavby z tehál s kolkom EN (t.j. Episcopatus Nittriensis). SOCHA NEPOŠKVRNENÉHO POČATIA Na miernom návrší v priestore východne od cintorína, avšak v oplotenom areále, stojí socha Panny Márie. Podstavec nesie nápis “KU CTI BEZ POŠKVRNI POČATEJ MATKI BOŽEJ VISTAVILA OBEC LUKÁČOVSKÁ 1855”. V našej obci prekvital náboženský život. Dogma “Nepoškvrnené Počatie”, vyhlásená 8. decembra v roku 1854 rímskym pápežom Piusom IX. našla rok po tomto vyhlásení ohlas i v našej obci, kedy bola postavená socha Nepoškvrneného Počatia. Je to znak vrelej a úprimnej lásky našich predkov k Matke Božej. SOCHA SV. URBANA Na miestach bývalých viníc sa zachovala socha postavená v r.1801 na počesť sv. Urbana, patróna a ochrancu vinohradov. Predstavuje ju biskup s berlou, vľavo v náručí drží bibliu a strapce hrozna. Päta podstavy tejto pôsobivej umelecko-historickej pamiatky nesie dátum 1801. Verejná úcta veriacich, na čele s duchovným sa tu konala každoročne 25. mája alebo nasledujúcu nedeľu po tomto dni. Po dospievaní litánií všetkých svätých sa kňaz modlil k Bohu, aby na orodovanie Sv. Urbana požehnal hojnou úrodou, vinohrady a zachránil ich od škody. Po modlitbe kňaz požehnal vinice a po speve sa ľud vrátil do chrámu k požehnaniu. FOTOALBUM

Kaplnka sv. Floriána

KAPLNKA SV. FLORIÁNA Kaplnka, stojaca neďaleko hlavnej cesty vľavo pred vstupom do obce od Alekšiniec medzi štyrmi lipami, bola postavená v roku 1880 na počesť svätého Floriána, ochrancu pred požiarmi. Napriek tomu, že sa jej hovorí kaplnka svätého Floriána, pán profesor Lelkeš, za ktorého sa stavala a ktorý ju požehnal 17. októbra 1880, vo svojom príhovore nazval túto stavbu Kaplnkou Sedembolestnej Panny Márie, čo tiež zdôrazňuje jej pôvodný zámer. Pred rokom 1880 na tomto mieste stávala malá socha Panny Márie, umiestnená v drevenom stĺpe. Táto socha bola podľa legendy vyhodená do blízkej “Vlčej jamy” židovským prenajímateľom pozemku, Leopoldom Glázerom, ako zneuctenie miesta uctievaného veriacimi katolíkmi. Podľa povesti bol potom tento čin považovaný za Boží trest, keďže Glázer trpel sedem rokov na záhadnú chorobu a zomrel vo veľkých bolestiach a opustený. Kaplnka bola zrekonštruovaná v roku 2022 a pri tejto príležitosti sa tu po mnohých rokoch slávila svätá omša, kedy bol obnovený a požehnaný tento historický objekt. FOTOALBUM No Images Found!

Kaštieľ

KAŠTIEĽ Bezpochyby najväčšou zaujímavosťou Lukáčoviec je kultúrna historická pamiatka, ktorou je stredoveký kaštieľ z 15. stor. Táto dominanta obce je zapísaná v Zozname kultúrnych pamiatok Slovenska a je teda pamiatkovo chránená. Ide o významnú, impozantnú, opevnenú stavbu. Podľa miestnej tradície bol kaštieľ sídlom križiackeho rádu templárskych rytierov. Aj starší autori dejín obce popisovali kaštieľ ako ich kláštor. Ak by tomu tak bolo, stal by sa kaštieľ jednou najstarších hradných architektúr celého Slovenska. Architektonicky predstavuje menší hrad s pravidelným štvoruholníkovým pôdorysom, jehož strany sú dlhé približne 52 metrov. Kaštieľ je opevnený s mierne vysunutými nárožnými vežami a v minulosti ho od pahorkatiny oddelovala široká priekopa. Počas svojej histórie patril kaštieľ niekoľkým významným šľachtickým rodinám, vrátane rodiny Šándorovcov, ktorá ho vlastnila v období od 15. do 18. storočia. Jedným z posledných pánov, ktorí kaštieľ vlastnili, bol slobodný barón Gašpar Šándor. Písomný záznam z r. 1736 uvádza: “Na území našej obce máme kaštieľ, vystavaný v štvorcovej forme, ktorého stredná časť je dvojposchodová. Na hornom poschodí (neznámy autor tým myslí 1. poschodie) je 5 štukatúrami ozdobených miestností, 2 rondely so štukatúrami a hlavný palác bez výzdoby. Na dolnom poschodí sú menšie izby a jeden dvor, 4 pivnice, 8 izieb s podlahou a 4 honosné miestnosti pre vznešeného pána baróna Ladislava Sándora. Pivovar je v súčasnosti prázdny, ďalej kuchyňa s pivnicou, vínne pivnice pre 1000 vedier (myslí sa asi okovov; 1 okov mal obsah cca 50 l) vína, ktoré sa tu dobre zachováva. V kaštieli je murovaná kamenná studňa, hlboká asi 13 m. V stajni je 8 oddelení pre kone. Za kaštieľom je záhrada s ovocnými stromami a 3 miestnosti na uskladnenie ovocia a dom záhradníka.” Pamiatka postupom času chátrala a teraz si už iba domýšľame bývalý impozantný výzor pevnosti. Ku kaštieľu patril pamiatkovo chránený park, ktorý však už zanikol. Pod kaštieľom sa nachádzajú staré podzemné chodby vedúce von z kaštieľa na viac svetových strán, ktoré sú však v prevažnej miere zavalené. Pod kaštieľom sa nachádzajú staré podzemné chodby vedúce von z kaštiele na viac svetových strán, avšak sú prevažne zavalené. Podľa staršej publikácie “História obce Lukáčovce” bolo pri výskumoch na začiatku 20. storočia v týchto chodbách nájdené staré víno, ktoré bolo staré 200-300 rokov. Ďalej sa tam predpokladali aj nálezy starých mincí, ktoré si mohli ľudia ukryť pred nájazdmi Turkov. Na prelome rokov 1999-2000 kaštieľ od biskupského úradu získal Obecný úrad, ktorý má v úmysle pamiatku zachrániť a pokúsiť sa zrekonštruovať. Vedenie obce je myšlienke záchrany veľmi naklonené a preto intenzívne hľadá investorov, resp. partnerov na túto náročnú investičnú akciu. Do úvahy pripadajú i iné formy spolupráce s domácimi i zahraničnými partnermi. Obec spolupracuje s občianskym združením Alexu. V projekte už podali pomocnú ruku mnohí partneri, čo umožnilo zrealizovať pamiatkový a archeologický výskum, vymeniť kompletný krov na hlavnom trakte a položiť novú strešnú krytinu. V roku 2004 obec dostala dotáciu vo výške 345 000 Sk od Nadácie SPP. V roku 2005 obec uspela v grantovom programe Ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom, vďaka čomu boli na hlavnom trakte začiatkom roka 2006 osadené nové okná v hodnote 1 milión korún.  FOTOALBUM No Images Found!

Kostol Svätého Martina

Kostol Svätého Martina Najstaršie písomné zmienky o existencii farnosti v Lukáčovciach sú datované do rokov 1332-1337. Z miestnej farnosti, ktorú vtedy spravoval plebán Pavol, pápežskí vyberači daní získali 12 strieborných grošov, čo poukazuje na skutočnosť, že Lukáčovce boli pomerne výnosnou farnosťou. Logika veci hovorí, že ak tu v spomenutom čase bola farnosť, musel tu stáť i kostol. Podľa cirkevných schematizmov ostrihomského arcibiskupstva sa k roku 1397 viažu prvé zmienky o farskom kostole zasvätenom sv. Martinovi. Osudy kostola sv. Martina boli počas stáročí veľmi pohnuté. Podľa kanonickej vizitácie v roku 1559 už bol celý spustnutý. Vizitátor, ktorým bol zvyčajne biskupom vybraný vyššie postavený šľachtic, nariadil, aby ho obyvatelia Lukáčoviec čo najrýchlejšie opravili. Nebolo to však možné vykonať pre zlé hospodárske pomery obce a občanov. Vizitácia z roku 1630 podáva o kostole nasledujúce informácie: “… farským patrónom bol v tom čase kaločský arcibiskup Ján Telegdi a lukáčovský šľachtic František Sándor. Kostol mal 3 oltáre. Na hlavnom bol obraz Krista, druhé dva boli zanedbané, pusté”. Podľa vizitácie z roku 1634 mal chrám škridľou pokrytú strechu, dvojo dverí, ale nutne potreboval opravu. Vedľa kostola bola spustnutá kaplnka. K roku 1731 sa zachoval takýto opis kostola: “… je dobre murovaný, má 3 oltáre a drevený chór”. Vizitácia z roku 1755 je o niečo obsiahlejšia. Podľa nej chrám Boží vyzeral nasledovne: “… kostol je dobre murovaný, svätyňa má klenby, 4 oltáre sú zasvätené týmto svätcom – sv. Martinovi, sv. Jánovi Nepomuckému, Panne Márii a sv. Judovi. Všetky sú drevené, rôzne sfarbené a pozlátené. Kostol má vežu, druhá veža je na cintoríne”. Vizitácia z roku 1780 poskytuje najdôležitejšie údaje: “… kostol je postavený zo solídneho materiálu, svätyňa je dlhá 11,9 m, široká 7,98 m, vysoká 8,36 m. Nemá veľkú vežu, zvon je v malej vežičke 9,55 m ďaleko od kostola. Svätyňa nemá ani maľovanú ani kamennú výzdobu, iba dlažbu. Sedadlá sú vyhotovené vo forme sedílií (kamenné výklenky v stene, ktoré poukazujú na ranogotický sloh) v múre vpravo od hlavného oltára. V sakristii nie sú žiadne sochy. Je tu krypta založená rodinou Sándorovcov. Loď chrámu je dlhá 17,1 m, široká 9,55 m, vysoká 8,36 m. Má gotický tvar. Chór drží jeden mohutný stĺp. V lodi je nedatovaná krypta. Kostol má dve brány, v roku 1771 bola daná nová strecha”. O kostole dnes už disponujeme súborom poznatkov, ktoré dovoľujú s vysokou mierou pravdepodobnosti určiť jeho pôvodnú polohu. Okrem iného vychádzame so skutočnosti, že už od dôb kráľa Ladislava (koniec 11. stor.) sa musela dodržiavať zásada o pochovávaní iba na vysvätenom mieste. Porušenie príkazu bolo trestné. Cintoríny sa zakladali v tesnej blízkosti kostolov, boli pomerne malé a obvykle i oplotené. Už samotný fakt, že okolo súčasného kostola sv. Jána Nepomuckého sa nepochováva upozorňuje, že starší lukáčovský kostol treba hľadať v areáli cintorína. Nález kostnice tiež poukazuje na blízkosť sakrálnej stavby. Za zásadný argument o lokalizácii kostola však treba považovať polohu pamätného kríža postaveného v čase, kedy ešte žili ľudia, ktorí vedeli, kde kostol skutočne stál. Ďalšou indíciou jeho polohy je prevýšenie plošiny cintorína v okolí kríža. Asi je to pozostatok prekrytých zvyškov ruiny rozobratej stavby. V dobe vzniku kostola sv. Martina sa striktne dodržiavala orientácia sakrálnych stavieb v smere Z-V, čiže kostol stál naprieč vyvýšeninou. Ešte i dnes vedie naprieč cintorínom línia, rozdeľujúca ho na dva areály. Toto rozhranie určuje práve poloha pamätného kríža. V stredoveku bolo niekedy zvykom zosnulých pochovávať tak, aby boli tvárou obrárení ku kostolu. V súčasnosti sa v severnej časti cintorína pochováva s orientáciou na sever, teda zosnulý je obrátený tvárou ku krížu, t. j. k bývalému kostolu. V južnom sektore cintorína sú pochovávaní orientovaní naopak, teda sú obrátení tvárou k pamätníku. Skutočnosť, že i dnes pozostalí rešpektujú takúto orientáciu vysvetľujeme tým, že v čase po zániku kostola obyvatelia nechceli porušiť náhrobkami vytvorený výzor cintorína a naďalej pochovávali svojich nebožtíkov spôsobom, ktorý bol obvyklý už v stredoveku. V súčasnosti vlastne nejestvujú žiadne závažné dôvody, prečo sa na cintoríne pochováva dvomi spôsobmi. Avšak i tento príklad dodržiania zvyklostí našich dávnych predkov je dokladom puta, ktoré nás s nimi spája, i keď si to niekedy ani neuvedomujeme. FOTOALBUM No Images Found!

Farský úrad

FARSKÝ ÚRAD Farnosť v Lukáčoviach sa spomína od roku 1332. To značí, že jestvovať musela už pred týmto dátumom. V prameňoch písomnej povahy do roku 1770 nemáme žiadne údaje o existencii nejakej farskej budovy. Je pravdepodobné, že správcovia farnosti sídlili neďaleko kostola alebo v bližšie nelokalizovanej budove biskupského správcu, či dokonca v kaštieli. Až v roku 1770, za nitrianskeho biskupa Jána Gusztínyiho, vystavali novú, do dnešných dní slúžiacu farskú budovu. Umiestnená je na severnom svahu neďaleko kostola. Na západnej stene fary je mramorová tabuľa, ktorá pripomína, že tu pôsobil (r.1780) významný slovenský národovec Juraj Fándly. V čase svojho najväčšieho územného rozmachu k lukáčovskej farmosti patrili obce Alekšince, Andač, Nové Sady, Malé Zálužie, Čab a Sila, spolu s nimi i majere v ich chotároch. V súčasnosti do farnosti patria obce Lukáčovce, Alekšince a Andač. Po určení farára do Lukáčoviec v roku 2012 prebehla rekonštrukcia veľkej časti vnútorných priestorov fary i okolia budovy. FOTOALBUM No Images Found!

Kostol sv. Jána Nepomuckého

KOSTOL SV. JÁNA NEPOMUCKÉHO Kostol sv. Jána Nepomuckého bol vystavaný v rokoch 1780 – 1792. Postavený je v barokovom slohu, za farára Jána Tornera a s veľkým prispením vtedajšieho cirkevného patróna farnosti – nitrianskeho biskupa Františka Fuchsa. Pri príležitosti posviacky chrámu bolo pápežskou kanceláriou vydané aj bréve (krátky pergamenový pozdravný list) pápeža Pia VI. Kostol je dlhý 32 metrov, široký 12 metrov a vysoký vyše 28 metrov. Hlavný oltár je zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému (je to práca J. Weppenyho z roku 1858), vedľajší Panne Márii. Umelecký štýl oltárneho obrazu s vyobrazením patróna kostola pochádza z 18. storočia. Z ostatnej výzdoby je možné spomenúť štyri vitrážové maľované okná (z rokov 1916 – 1931). Pôvodne ich bolo šesť, počas vojny sa dve na východnej stene zničili, dnes sú len zasklené. Vzácna je neskororenesančná krstiteľnica z prelomu 17. a 18. storočia. Zaujímavé sú aj mušľovité nádoby na svätenú vodu pri vstupe do kostola (17. – 18. storočie). Kostol má dve sakristie, na východnej a západnej strane. Pri vchode, na ľavej strane, sa ide na chór a vežu, na ktorej sú štyri zvony. Prvý, najväčší, je zasvätený Panne Márii, druhý sv. Jánovi Nepomuckému, liate v roku 1923 firmou Aloisa Kurbela v Trnave a venované farníkmi, tretí je k úcte Ukrižovanému, liaty v roku 1881 firmou Vilhelma Fishera v Trnave. Štvrtý, najmenší, je k úcte sv. Antona. Rekonštrukcia v roku 2006 sa uskutočnila za významnej finančnej podpory obecného úradu, obyvateľov a iných dobrodincov. Vtedy bola vymenená strecha kostola (spevňovací veniec, krov, krytina a odvod zrážkovej vody) a zároveň bola urobená nová fasáda. Upravilo sa okolie a zasadilo sa viac zelene. O 14 rokov neskôr, v roku 2020, pán dekan Peter Blahovec spolu s farskou radou rozhodol o rekonštrukcii a vymaľovaní farského kostola sv. Jána Nepomuckého v Lukáčovciach. Začal výmenou starej elektroinštalácie za novú, ktorú bolo potrebné zasekať pod omietku, a spolu s tým realizoval nové osvetlenie. Pred maľovaním bolo taktiež potrebné vymeniť plynové gamatky v prístavbe za nový plynový kotol a zaviesť rozvody kúrenia pod lavice v prístavbe kostola. Tieto práce sa konali v čase pandémie Covidu, počas leta a jesene 2020. V decembri toho roku pán dekan Blahovec náhle zomrel na následky vírusového ochorenia Covid-19. Na jar 2021 nastúpil do Lukáčoviec nový farár Miroslav Hafera, ktorý pokračoval v úmysle svojho predchodcu rekonštruovať farský kostol. Práce pokračovali v apríli 2021, keď brigádnici z radov farníkov vysťahovali kostol. Počas mesiacov máj a jún 2021 pán Dušan Strečanský s kolegami začali s vyspravovaním popraskaných stien kostola a maľovaním. Vďaka umeniu tohto majstra máme kostol obnovený do dnešnej podoby. Nadšenie medzi farníkmi bolo veľké, ako aj ochota prispieť nielen brigádnicky, ale aj finančne. Vďaka tejto podpore bolo rozhodnuté vymeniť aj dlažbu za novú. Počas realizácie prác sa sväté omše slávili pri dome smútku, neďaleko kostola. Na jeseň 15. októbra 2021, keď bolo výročie posvätenia tohto chrámu, bolo možné opäť sa vrátiť do kostola, ktorý ešte nebol v rámci rekonštrukcie celkom dokončený, ale už bolo možné tam sláviť bohoslužby. V priebehu ďalšieho roka 2022 sa dokončili všetky práce. Na jeseň, 15. októbra 2022, pomocný biskup z Nitry Mons. Peter Beňo obnovený kostol požehnal a konsekroval oltár, do ktorého boli vložené relikvie. Bolo to presne na výročie 230 rokov od konsekrácie. FOTOALBUM No Images Found!