Kostol sv. Jána Nepomuckého

Kostol sv. Jána Nepomuckého bol vystavanýv rokoch 1780 – 1792. Stavaný je v slohu barokovom, za farára Jána Tornera a za veľkého prispenia vtedajšieho cirkevného patróna farnosti – nitrianskeho biskupa Františka Fuchsa. Z príležitosti posviacky chrámu, bolo pápežskou kanceláriou vydané aj bréve (krátky pergamenový pozdravný list) pápeža Pia VI.

Kostol je dlhý 32metrov, široký 12 metrov a vysoký vyše 28 metrov. Hlavný oltár je zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému (je to práca J. Weppenyho z roku 1858), vedľajší Panne Márii. Umelecký štýl oltárneho obrazu s vyobrazením patróna kostola je z 18.stor. Z ostatnej výzdoby je možné spomenúť štyri vitrážové, maľované okná (z rokov 1916-1931). Pôvodne ich bolo šesť, počas vojny sa dve na východnej stene zničili, dnes sú len zasklené. Vzácna je neskororenesančná krstiteľnica z prelomu 17. a 18. stor. Zaujímavé sú aj mušľovité nádoby na svätenú vodu pri vstupe do kostola (17.-18.stor.).

Kostol má dve sakristie, a to na východnej a západnej strane. Pri vchode, z ľavej strany, sa ide na chór a vežu, na ktorej sú štyri zvony. Prvý, najväčší, je zasvätený Panne Márii, druhý Sv. Jánovi Nepomuckému, liate v roku 1923, firmou Aloisa Kurbela v Trnave, venované farníkmi, tretí k úcte Ukrižovanému, liaty v roku 1881, firmou Vilhelma Fishera v Trnave. Štvrtý, najmenší, k úcte Sv. Antona.

Posledná väčšia rekonštrukcia sa uskutočnila za významnej finančnej podpory Obecného úradu, obyvateľov a iných dobrodincov v roku 2006, kedy bola vymenená strecha kostola (spevňovací veniec, krov, krytina a odvod zrážkovej vody) a zároveň bola urobená nová fasáda. Upravilo sa okolie a zasadilo sa viac zelene. 

Farnosť

Farnosť v Lukáčoviach sa spomína od roku 1332. To značí, že jestvovať musela už pred týmto dátumom. V prameňoch písomnej povahy do roku 1770 nemáme žiadne údaje o existencii nejakej farskej budovy. Je pravdepodobné, že správcovia farnosti sídlili neďaleko kostola alebo v bližšie nelokalizovanej budove biskupského správcu, či dokonca v kaštieli.

Až v roku 1770, za nitrianskeho biskupa Jána Gusztínyiho, vystavali novú, do dnešných dní slúžiacu farskú budovu. Umiestnená je na severnom svahu neďaleko kostola. Na západnej stene fary je mramorová tabuľa, ktorá pripomína, že tu pôsobil (r.1780) významný slovenský národovec Juraj Fándly. V čase svojho najväčšieho územného rozmachu k lukáčovskej farmosti patrili obce Alekšince, Andač, Nové Sady, Malé Zálužie, Čab a Sila, spolu s nimi i majere v ich chotároch. V súčasnosti do farnosti patria obce Lukáčovce, Alekšince a Andač. Po určení farára do Lukáčoviec v roku 2012 prebehla rekonštrukcia veľkej časti vnútorných priestorov fary i okolia budovy.

Kostol Svätého Martina

Najstaršie písomné zmienky o existencii farnosti v Lukáčovciach sú datované do rokov 1332-1337. Z miestnej farnosti, ktorú vtedy spravoval plebán Pavol, pápežskí vyberači daní získali 12 strieborných grošov, čo poukazuje na skutočnosť, že Lukáčovce boli pomerne výnosnou farnosťou. Logika veci hovorí, že ak tu v spomenutom čase bola farnosť, musel tu stáť i kostol. Podľa cirkevných schematizmov ostrihomského arcibiskupstva sa k roku 1397 viažu prvé zmienky o farskom kostole zasvätenom sv. Martinovi.

Osudy kostola sv. Martina boli počas stáročí veľmi pohnuté. Podľa kanonickej vizitácie v roku 1559 už bol celý spustnutý. Vizitátor, ktorým bol zvyčajne biskupom vybraný vyššie postavený šľachtic, nariadil, aby ho obyvatelia Lukáčoviec čo najrýchlejšie opravili. Nebolo to však možné vykonať pre zlé hospodárske pomery obce a občanov. Vizitácia z roku 1630 podáva o kostole nasledujúce informácie: “… farským patrónom bol v tom čase kaločský arcibiskup Ján Telegdi a lukáčovský šľachtic František Sándor. Kostol mal 3 oltáre. Na hlavnom bol obraz Krista, druhé dva boli zanedbané, pusté”. Podľa vizitácie z roku 1634 mal chrám škridľou pokrytú strechu, dvojo dverí, ale nutne potreboval opravu. Vedľa kostola bola spustnutá kaplnka. K roku 1731 sa zachoval takýto opis kostola: “… je dobre murovaný, má 3 oltáre a drevený chór”. Vizitácia z roku 1755 je o niečo obsiahlejšia. Podľa nej chrám Boží vyzeral nasledovne: “… kostol je dobre murovaný, svätyňa má klenby, 4 oltáre sú zasvätené týmto svätcom – sv. Martinovi, sv. Jánovi Nepomuckému, Panne Márii a sv. Judovi. Všetky sú drevené, rôzne sfarbené a pozlátené. Kostol má vežu, druhá veža je na cintoríne”. Vizitácia z roku 1780 poskytuje najdôležitejšie údaje: “… kostol je postavený zo solídneho materiálu, svätyňa je dlhá 11,9 m, široká 7,98 m, vysoká 8,36 m. Nemá veľkú vežu, zvon je v malej vežičke 9,55 m ďaleko od kostola. Svätyňa nemá ani maľovanú ani kamennú výzdobu, iba dlažbu. Sedadlá sú vyhotovené vo forme sedílií (kamenné výklenky v stene, ktoré poukazujú na ranogotický sloh) v múre vpravo od hlavného oltára. V sakristii nie sú žiadne sochy. Je tu krypta založená rodinou Sándorovcov. Loď chrámu je dlhá 17,1 m, široká 9,55 m, vysoká 8,36 m. Má gotický tvar. Chór drží jeden mohutný stĺp. V lodi je nedatovaná krypta. Kostol má dve brány, v roku 1771 bola daná nová strecha”.

O kostole dnes už disponujeme súborom poznatkov, ktoré dovoľujú s vysokou mierou pravdepodobnosti určiť jeho pôvodnú polohu. Okrem iného vychádzame so skutočnosti, že už od dôb kráľa Ladislava (koniec 11. stor.) sa musela dodržiavať zásada o pochovávaní iba na vysvätenom mieste. Porušenie príkazu bolo trestné. Cintoríny sa zakladali v tesnej blízkosti kostolov, boli pomerne malé a obvykle i oplotené. Už samotný fakt, že okolo súčasného kostola sv. Jána Nepomuckého sa nepochováva upozorňuje, že starší lukáčovský kostol treba hľadať v areáli cintorína. Nález kostnice tiež poukazuje na blízkosť sakrálnej stavby. Za zásadný argument o lokalizácii kostola však treba považovať polohu pamätného kríža postaveného v čase, kedy ešte žili ľudia, ktorí vedeli, kde kostol skutočne stál. Ďalšou indíciou jeho polohy je prevýšenie plošiny cintorína v okolí kríža. Asi je to pozostatok prekrytých zvyškov ruiny rozobratej stavby. V dobe vzniku kostola sv. Martina sa striktne dodržiavala orientácia sakrálnych stavieb v smere Z-V, čiže kostol stál naprieč vyvýšeninou. Ešte i dnes vedie naprieč cintorínom línia, rozdeľujúca ho na dva areály. Toto rozhranie určuje práve poloha pamätného kríža. V stredoveku bolo niekedy zvykom zosnulých pochovávať tak, aby boli tvárou obrárení ku kostolu. V súčasnosti sa v severnej časti cintorína pochováva s orientáciou na sever, teda zosnulý je obrátený tvárou ku krížu, t. j. k bývalému kostolu. V južnom sektore cintorína sú pochovávaní orientovaní naopak, teda sú obrátení tvárou k pamätníku. Skutočnosť, že i dnes pozostalí rešpektujú takúto orientáciu vysvetľujeme tým, že v čase po zániku kostola obyvatelia nechceli porušiť náhrobkami vytvorený výzor cintorína a naďalej pochovávali svojich nebožtíkov spôsobom, ktorý bol obvyklý už v stredoveku. V súčasnosti vlastne nejestvujú žiadne závažné dôvody, prečo sa na cintoríne pochováva dvomi spôsobmi. Avšak i tento príklad dodržiania zvyklostí našich dávnych predkov je dokladom puta, ktoré nás s nimi spája, i keď si to niekedy ani neuvedomujeme.

Kaštieľ

Bezpochyby najväčšou zaujímavosťou Lukáčoviec je kultúrna historická pamiatka, ktorou je stredoveký kaštieľ z 15. stor. Táto dominanta obce je zapísaná v Zozname kultúrnych pamiatok Slovenska a je teda pamiatkovo chránená. Ide o významnú, impozantnú, opevnenú stavbu. Podľa miestnej tradície bol kaštieľ sídlom križiackeho rádu templárskych rytierov. Aj starší autori dejín obce popisovali kaštieľ ako ich kláštor. Ak by tomu tak bolo, stal by sa kaštieľ jednou najstarších hradných architektúr celého Slovenska.

Kaštieľ je príkladnou ukážkou menších pevnostných stavieb. Predstavuje ho malý hrad s pravidelným štvoruholníkovým pôdorysom so stranami dlhými asi 52 m a nárožnými, mierne vysunutými, vežami. Podľa výskumov pevnosť zo strany pahorkatiny v minulosti oddeľovala široká priekopa.

Písomný záznam z r. 1736 uvádza: “Na území našej obce máme kaštieľ, vystavaný v štvorcovej forme, ktorého stredná časť je dvojposchodová. Na hornom poschodí (neznámy autor tým myslí 1. poschodie) je 5 štukatúrami ozdobených miestností, 2 rondely so štukatúrami a hlavný palác bez výzdoby. Na dolnom poschodí sú menšie izby a jeden dvor, 4 pivnice, 8 izieb s podlahou a 4 honosné miestnosti pre vznešeného pána baróna Ladislava Sándora. Pivovar je v súčasnosti prázdny, ďalej kuchyňa s pivnicou, vínne pivnice pre 1000 vedier (myslí sa asi okovov; 1 okov mal obsah cca 50 l) vína, ktoré sa tu dobre zachováva. V kaštieli je murovaná kamenná studňa, hlboká asi 13 m. V stajni je 8 oddelení pre kone. Za kaštieľom je záhrada s ovocnými stromami a 3 miestnosti na uskladnenie ovocia a dom záhradníka.”

Pamiatka postupom času chátrala a teraz si už iba domýšľame bývalý impozantný výzor pevnosti. Ku kaštieľu patril pamiatkovo chránený park, ktorý však už zanikol. Pod kaštieľom sa nachádzajú staré podzemné chodby vedúce von z kaštieľa na viac svetových strán, ktoré sú však v prevažnej miere zavalené. Podľa staršej publikácie História obce Lukáčovce bolo pri výskumoch začiatkom 20. stor. v týchto chodbách nachádzané staré 200-300 ročné víno, ďalej sa tam predpokladali nálezy starých mincí, ktoré si mohli ukryť ľudia pred nájazdmi Turkov.

Na prelome rokov 1999-2000 kaštieľ od biskupského úradu získal Obecný úrad, ktorý má v úmysle pamiatku zachrániť a pokúsiť sa zrekonštruovať. Vedenie obce je myšlienke záchrany veľmi naklonené a preto intenzívne hľadá investorov, resp. partnerov na túto náročnú investičnú akciu. Do úvahy pripadajú i iné formy spolupráce s domácimi i zahraničnými partnermi.

V súčasnej dobe na tomto cieli Obec spolupracuje s občianskym združením Alexu. V projekte už podali pomocnú ruku mnohí partneri, čo umožnilo zrealizovať pamiatkový a archeologický výskum, vymeniť kompletný krov na hlavnom trakte a položiť novú strešnú krytinu. V roku 2004 obec dostala dotáciu vo výške 345 000 Sk od Nadácie SPP. V roku 2005 obec uspela v grantovom programe Ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom, vďaka čomu boli na hlavnom trakte začiatkom roka 2006 osadené nové okná v hodnote 1 milión korún. 

Kaplnka sv. Floriána

Stojí neďaleko hlavnej cesty vľavo pred vstupom do obce od Alekšiniec medzi štyrmi lipami. Postavili ju v r.1880 na počesť sv. Floriána, ochrancu pred požiarmi. Pred rokom 1880 stála na tomto mieste malá socha Panny Márie, zapravená do dreveného stĺpa. O tejto soche sa rozpráva, že pozemok, na ktorom stála socha, mal v prenájme istý žid, menom Slázer. Aby mohol pozemok obrábať, drevený stĺp vyhodil a sochu hodil do blízkej “Vlčej jamy”,čím zneuctil miesto i sochu uctievanú veriacimi katolíkmi. Za tento neľudský čin ho vraj postihol trest Boží. Sedem rokov trpel na záhadnú chorobu. Svoj život skončil opustený a vo veľkých bolestiach. Veriaci ľud videl v tom trest Boží. Na tomto mieste vystavili štyri rodiny Gajdošových kaplnku zasvätenú k úcte sv. Floriána, ochrancu pred požiarmi, pretože v tom čase veľmi často postihovali chalupy roľníkov veľké požiare.

Socha sv. Urbana

Na miestach bývalých viníc sa zachovala socha postavená v r.1801 na počesť sv. Urbana, patróna a ochrancu vinohradov.

Predstavuje ju biskup s berlou, vľavo v náručí drží bibliu a strapce hrozna. Päta podstavy tejto pôsobivej umelecko-historickej pamiatky nesie dátum 1801. Verejná úcta veriacich, na čele s duchovným sa tu konala každoročne 25. mája alebo nasledujúcu nedeľu po tomto dni. Po dospievaní litánií všetkých svätých sa kňaz modlil k Bohu, aby na orodovanie Sv. Urbana požehnal hojnou úrodou, vinohrady a zachránil ich od škody. Po modlitbe kňaz požehnal vinice a po speve sa ľud vrátil do chrámu k požehnaniu.

Socha Nepoškvrneného počatia

Na miernom návrší v priestore východne od cintorína, avšak v oplotenom areále, stojí socha Panny Márie. Podstavec nesie nápis “KU CTI BEZ POŠKVRNI POČATEJ MATKI BOŽEJ VISTAVILA OBEC LUKÁČOVSKÁ 1855”. V našej obci prekvital náboženský život. Dogma “Nepoškvrnené Počatie”, vyhlásená 8. decembra v roku 1854 rímskym pápežom Piusom IX. našla rok po tomto vyhlásení ohlas i v našej obci, kedy bola postavená socha Nepoškvrneného Počatia. Je to znak vrelej a úprimnej lásky našich predkov k Matke Božej.

Kaplnka Panny Márie Šaštínskej

Bola vybudovaná v r.1733 z milodarov ľudu a stála pravdepodobne v dnešnom priestore medzi budovou Požiarnej zbrojnice a cestou, za sochou Panny Márie Sedembolestnej, kde sa našli zvyšky stavby z tehál s kolkom EN (t.j. Episcopatus Nittriensis).

Božie muky

Táto socha stála ešte donedávna, neďaleko kaštieľa, v časti obce nazývanej Osada. Kedy boli Božie muky postavené sa presne nevie. Iba z názvu možno pripustiť, že boli postavené v stredoveku (14. stor.), kedy sa ešte prevádzali tzv. božie súdy – ordálie. Avšak táto mienka je veľmi skromná. Iný názor je, že socha pochádza z dôb tureckých vojen. Za krutých vojen tam boli mnohí pochovaní a na pamiatku zosnulých hrdinov ich potomkovia postavili tento pomník, ako spomienku na túto udalosť. Niektorí hovoria, že sú tam pochované turecké vojská, načo poukazujú vykopávky kostí, zbrane a mince z čias tureckej nadvlády.
Neskôr – v 17. a 18. storočí, keď sa prevádzal tzv. dereš, teda za poddanstva, na mieste “Božích múk” bola vraj obecná šibenica, kde vešali previnilcov. Len neskôr, keď už prestali krušné doby, bol na mieste bývalej šibenice postavený pomník, aby pripomínal smutnú spomienku božích múk.

Socha sv. Jána Nepomuckého

Sochasv. Jána Nepomuckého v biskupskom rúchu stojí na pravej strane hlavnej cesty. K jeho insígniam patrí kríž s telom Krista, ktorý drží v náručí. Táto socha bola pravdepodobne vystavená ziniciatívy Juraja Fándlyho, veľkého slovenského národovca, ktorý bol lukáčovským kaplánom. Okolo postavy je vytesaný nápis DIFFAMARE CAVE NAM REVOCARE GRAVE 1781, čo znamená “Chráň sa ohovárať, lebo ťažko je odvolávať”.

Socha Panny Márie Sedembolestnej

Postavená v r.1852, oproti soche sv. Jána Nepomuckého, na piedestáli pod krížom s korpusom. Na plechovej tabuľke pripevnenej na podstavec je text: “KU CTI UKRIŽOVANÉMU POSTAVIŤ DALA EVA NAGY”.

Pamätník občanom Lukáčoviec, ktorí padli v prvej svetovej vojne.